Jazyky (2.)

Autor: Peter Kotrčka | 10.5.2010 o 13:34 | Karma článku: 1,47 | Prečítané:  613x

Možno to niektorí viete, možno nie - učím sa jazyky. Ba čo viac, milujem jazyky (a veci okolo).

Takže, učím sa teraz intenzívnejšie fínčinu (dlhšie) a dánčinu (kratšie). Nie je to však jediný rozdiel.

1. Fínčina patrí medzi tzv. ugrofínske, pa pôvodom až uralské jazyky (jazyková vetva), dánčina je klasický severogermánsky jazyk z indoeurópskej vetvy. Logicky z tohto delenia vyplýva, že ľahšie by sa nám (slovákom) mala učiť dánčina, ktorá je z rovnakej jazykovej vetvy. Nehovoriac o tom, že pri dnešnom rozšírení angličtiny či nemčiny medzi mladými a menej mladými je učenie podobného jazyka ľahšie. Fínčina sa s výnimkou maďarčiny a estónčiny nepodobá na nič iné v Európe - poviem aj prečo. Samozrejme, rozdiely sú aj na úrovni pokročilejšej gramatiky (aj keď paradoxne ma prekvapilo, ako podobne sa niekedy fínčina môže chovať v porovnaní s našim materinským jazykom - oproti takej angličtine, napríklad). No najskôr si asi záujemca o fínčinu všimne, že je to jazyk "lepivý" - pravdupovediac, je na to nejaký výraz, ktorý sa mi nechce hľadať, ale aj môj výraz dostatočne popisuje vlastnosť. Totiž, napr. pády sa netvoria predložkami, ale jemnou zmenou (niekedy) a príponami k základnému slovu. Príklad:

dom - talo

v dome - talossa

z domu (z vnútra) - talosta

Dánčina sa v tomto chová lepšie, klasicky sa pred slovo buchne predložka a je vystarané. Príklad:

dom - hus

v dome - i hus

z domu - fra hus

V tomto príklade som samozrejme vynechal určité a neurčité členy, takže gramaticky je to prakticky blbosť, ale ako príklad postačí.

2. Jeden jazyk sa učím z učebniec v českom (ale nazvime to ako "všeobecne známy") jazyku. Druhý sa účím len pomocou zdrojov na internete a pomocou rodených fínov (teda logicky fínčinu). Ktorým spôsobom sa dá naučiť ľahšie, ak odhliadneme celkovú zložitosť jazyka? Myslím, že je to nerozhodné. Áno, v mnohých prípadoch síce zo začiatku pomôže, ak je jazyk vysvetľovaný pomocou jazyka, ktorý dokonale poznáme. No v konečnom dôsledku si myslím, že jednak by (v našom prípade) slovenského jazyka malo byť v učebnici čo najmenej a po takých 10-12 lekciách už prakticky vôbec (aspoň čo sa týka priamych prekladov). A jednak aj pri slabšej znalosti angličtiny je to jedno, keďže do každého jazyka treba preniknúť a naučiť sa myslieť v ňom. Čiže učebnica v materinskom jazyku je výhoda tak prvé 3-4 lekcie, učiteľa či rodeného "mluvčího" (nenapadol mi zodpovedajúci slovenský výraz) však nenahradí.

V konečnom dôsledku ale stále platí jedno - učiť sa treba pravidelne, svedomito a ideálne aj s nadšením. Gud lak :-D

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?